Lost vagabonds

BACK.

Drahí moji,

Konečne sa zase ozývam s novým príspevkom s pocitom viny, že sme to celé leto zanedbávali aj keď sme si hovorili, že nebudeme. Neustále premýšľam nad tým, ako náš blog obzvláštniť, vylepšiť, aby bol niečím odlišný od ostatných, skrátka aby niečím zaujal. Vždy je ťažké prísť s niečím iným, obzvlášť na Slovensku, keďže mládež je veľmi, ako to nazvať?  Povedala by som, že nie je otvorená novým veciam. Drvivá väčšina sa riadi módnymi trendmi a všetko ostatné odsudzujú. Preto je tu veľmi ťažké presadiť sa s niečím odlišným od tej šablóny, ktorej sa nepustia. A možno sa mýlim a sú taký len ľudia v mojom okolí. Každopádne, jediný spôsob, ako byť iný a vynikať je byť sám sebou. Vložiť do blogu seba a nebáť sa reakcie ostatných. Aj keby tvoj štýl každý odsudzoval a len dvaja by ťa podporili, už len pre tých dvoch budeš pokračovať a naďalej budeš prispievať s vierou, že je na svete viac takých ľudí ako tí dvaja. Určite je! Len to potrvá kým vykuknú. Všetci blogery niekde začínali a pozri kam sa niektorí dostali len preto, že v seba verili a nevzdávali sa. Ani mi to už dúfam nespravíme a náš blog sa bude rozrastať a raz budeme na vrchole! Džia h!!!

Ale už bolo dosť motivačných žvástov, prejdime k veci.

Od tej doby, čo som napísala posledný príspevok sa toho toľko udialo, že sa to nedá celé zhrnúť do jedného príspevku, ale môžem za seba povedať, že 4-mesačný pobyt mimo domova, na ktorý som sa vybrala úúúúplne sama ma neskutočne posilnil a dal mi nové kamarátstva, zážitky, skúsenosti a veľa veľa iného. Preto ak máš možnosť niekam ísť sám/a, neváhaj! Síce zo začiatku to bude masaker ale na konci budeš na seba neskutočne pyšný že si to zvládol/a a stúpne ti aspoň trochu sebavedomie ( to zdravé samozrejme!). Ku koncu pridávam pár fotiek ešte zo slnečnej Sardínie a verím v to, že sa skoro ozvem.

Tak zatím :)

-Luci